Vkladné knižky aj prvý bankomat? Ponuka bánk pred revolúciou

Ako fungovalo sporenie pred novembrom ’89? Aké druhy pôžičiek banky poskytovali? A existovali bankomaty?

Ako fungovalo sporenie pred novembrom ’ 89? Aké druhy pôžičiek banky poskytovali? A existovali bankomaty?

Prirodzená konkurencia medzi finančnými subjektmi sa dnes považuje za dôležitú súčasť bankového sektora. Banky sa predbiehajú v ponúkaní nových či výhodnejších produktov, aby dokázali osloviť čo najviac zákazníkov. Tento princíp fungovania trhuvšak v našich podmienkach vznikal postupne, až keď sa na území Československa definitívne skončila éra komunistického režimu.

Za čias socializmu o všetkých dôležitých veciach, bankovníctvo nevynímajúc, rozhodovalo vedenie vládnucej Komunistickej strany Československa. Ani len samotný vznik bankovej inštitúcie nebol vôbec jednoduchý. Nebolo možné, aby sa o vznik bankového subjektu pokúšal niekto iný ako štátna organizácia. „V podstate na to ani nebol dôvod. Štát svojimi bankami pokrýval všetko a, samozrejme, zakazoval vznik konkurencie,“ vraví Ivan Šramko, bývalý guvernér Národnej banky Slovenska.

 

Aj banka sa musela riadiť päťročnicami

Hlavné slovo mala Štátna banka československá. Vznikla v roku 1950, bola monopolnou bankou a vykonávala teda funkciu monopolnej banky, pričom mala tak funkciu emisného ústavu, ako aj funkciu centrálnej komerčnej úverovej inštitúcie. Jej úlohou bolo vydávať bankovky, poskytovať úvery hospodárskym a obchodným podnikom, zabezpečovať zúčtovací a platobný styk, riadiť a kontrolovať devízovú politiku. Keďže predstavovala centralistický peňažný ústav, riadila sa tiež princípmi, ktoré zaviedla vládnuca strana.

Pre potreby bežných ľudí vznikla Slovenská štátna sporiteľňa. Tá realizovala vkladovú činnosť, bežné účty a tiež účelové formy sporenia. Išlo však len o niekoľko služieb a produktov, ktoré navyše neboli medzi ľuďmi rozšírené.

„Na štandardný účet, ako ho poznáme dnes, v podstate nebol dôvod. Pred novembrom ’ 89 sme mali v Československu hotovostnú ekonomiku, čiže takmer všetko sa riešilo len hotovostnými peniazmi. Mzdu dostával človek v hotovosti a rovnako sa riešilo aj platenie účtov,“ pokračuje Ivan Šramko.

V 70. rokoch banka priniesla novinku v podobe sporožírových účtov. Tie neskôr slúžili ako nástroj bezhotovostného sporenia a platenia. Obyvatelia prostredníctvom nich mohli platiť inkaso, nájomné za byty, poplatky za telefón, poistné či iné poplatky.

 

Nízke úroky pri pôžičkách, no aj na vkladných knižkách

Ani samotné sporenie neexistovalo vo forme, ktorú poznáme dnes. Sporiace účty nefungovali z viacerých dôvodov. Ľudia neradi zverovali svoje ušetrené peniaze bankám, no zároveň často jednoducho nemali z čoho sporiť. Na vine boli nízke platy. Priemerná hrubá mzda v Československu bola v roku 1989 3 142 Kčs. Mimoriadne populárna však bola známa vkladná knižka, ktorej história siaha ešte do 19. storočia. Na vkladné knižky si ľudia odkladali a sporili peniaze a takto si vytvárali finančnú rezervu.

Absencia väčšieho množstva produktov pretrvávala aj pri úveroch či pôžičkách. Banky zameriavali svoje ponuky najmä na mladých ľudí. Existovali mladomanželské pôžičky, ktoré mohli mladým párom pomôcť napríklad pri kúpe či zariadení bytu. V socialistickom Československu sa poskytovali do výšky 30-tisíc korún, neskôr to bolo 50-tisíc. Úrok bol pri týchto produktoch na veľmi nízkej úrovni s dlhoročnou splatnosťou. Mladomanželské pôžičky boli v 90. rokoch zrušené, avšak v roku 2019 sa vrátili.

Úverové ponuky sa pred rokom 1989 rozbiehali len veľmi pomaly. To, ako výrazne stúpol počet úverov, ktoré si ľudia berú v bankách, vyjadrujú štatistiky. Zatiaľ čo v roku 1990 predstavoval objem úverov sumu 191 miliónov eur, v roku 2018 to bolo viac ako 40 miliárd eur.

Vláda, respektíve Štátna banka československá mala pred Nežnou revolúciou pod palcom aj riadenie a výšku úrokov, ktoré ponúkala pri pôžičkách.„Na jednej strane to boli síce nízke úroky pri úveroch a pôžičkách, no rovnako nízko sa zúročovali aj vklady na spomínané vkladné knižky, išlo o 2 – 3 %,“ vysvetľuje Ivan Šramko.

 

Komunisti sa prvého bankomatu takmer nedočkali

Pochopiteľne, aj banky za socializmu vytvárali zisk. No keďže boli všetky riadené štátnou mocou, nemohli si ho nechať.„Rovnako ako v ostatných štátnych podnikoch, aj zisk, ktorý banky vytvárali, sa odvádzal priamo do štátnej pokladnice a samotnej bankovej inštitúcii nezostávalo nič k dispozícii. Všetky peniaze mizli v hierarchii vyšších orgánov a napokon v rukách štátnej moci,“ opisuje Ivan Šramko.

Okrem spomínaných bankových inštitúcií fungovali v Československu aj ďalšie. Dôležitou v rámci produktov prezahraničný styk bola Československá obchodná banka. Tá financovala podniky zahraničného obchodu či poskytovala úvery v obchodnom styku s cudzinou.

„Otváranie súkromných účtov v našej banke sa začalo, až keď všetky banky boli komerčné. Pre nás to bolo niečo nové. Postupne sme si museli zvykať, že v banke sa rozširuje ponuka produktov aj pre súkromné osoby. Začali sme pre klientov otvárať aj termínované účty, obľúbené boli depozitné certifikáty, kde bola úroková sadzba až 14 % p. a. Pamätám si, že keď sme ich ponúkali, tak ľudia stáli v rade od pokladne na prvom poschodí až po východ z banky,“ spomína zamestnankyňa ČSOB Mária Mihalová.V tom čase, keď boli úroky na spomínanej úrovni, bola i veľmi vysoká inflácia.

V Slovenskej štátnej sporiteľni vznikli prvé bankomatové karty a prvý bankomat na Slovensku. Ten bol osadený v budove pobočky banky na Námestí SNP v Bratislave v roku 1989, len niekoľko mesiacov pred pádom režimu.

 

Znehodnocovanie bankoviek ako prejav rebélie

Za čias komunizmu vládli v rámci peňazí peňažného styku spomínané hotovostné platby. Ľudia, ale aj bankové inštitúcie sa preto zameriavali napríklad aj na vzhľad peňazí. V 80. rokoch dostali prvýkrát v histórii všetky druhy bankoviek jednotný vzhľad a rukopis jedného autora. Napríklad tisíckorunáčky sa častofalšovali, pretože ochranné prvky neboli dostatočné. Ľudia sa tiež sťažovali na prílišnú farebnosť a ilustratívnosť.

Rebélia občianskej verejnosti sa v mesiacoch, ktoré predchádzali Nežnej revolúcii, prejavovala aj na zdanlivo bezvýznamných detailoch. V roku 1989 totiž začala tlač novej stokorunovej bankovky, na ktorej bol vyobrazený prvý komunistický prezident Československa Klement Gottwald. Na prejav nesúhlasu a odporu ľudia nové bankovky často poškodzovali. Útoky boli natoľko masívne, že v januári 1990 bola tlač týchto bankoviek zastavená a nahradili ich nové stokorunáčky s motívom z roku 1961. Propagačný plagát Štátnej banky československej hlásal, že každoročne bolo vyradených z obehu kvôli pošpineniu, roztrhaniu či prepáleniu až 50 miliónov bankoviek.

Pád totalitného režimu a výrazný technologický vývoj priniesli bankám obrovské príležitosti v rámci ponuky bežných produktov. Do popredia sa dostal bezhotovostný styk, vývin sa cez bankomatové karty dostal až k ére vyspelých digitálnych technológií, od prvých pobočiek bánk sme sa prepracovali až k mobile bankingu, od prvých bankomatov k bezkontaktným výberom a vkladomatom. Desaťročia fungovania slobodného trhu a vývoja finančného sektora na globálnej úrovni priniesli v oblasti bankových produktov stovky noviniek, z ktorých si dnes môže vybrať každý.

 

Ako vyzerajú bankové produkty dnes?

Ťažko sa medzi nami nájde niekto, kto v súčasnosti nevyužíva minimálne jeden produkt či službu finančných inštitúcií. Bežné účty dnes tvoria nevyhnutnú súčasť našich životov, prijímame na ne výplatu od zamestnávateľa, platíme z nich prostredníctvom platobných kariet, využívame elektronické bankovníctvo. Každý z nás, či už ide o fyzickú osobu, podnikateľa alebo študenta, si dnes môže vybrať taký účet, ktorý najviac vyhovuje jeho finančným zvyklostiam. Na to, aby sme si ho založili, dnes už dokonca nemusíme ani chodiť do banky, tento úkon zvládneme z pohodlia svojho domova. Bežné účty boli od začiatku úzko späté aj s bankomatmi. Ich popularita začala od roku 1989 rásť a záujem o výber hotovosti pretrváva doteraz. Bankomaty si počas troch desaťročí taktiež prešli rôznymi obmenami a vylepšeniami, jednou z najvýraznejších je umožnenie vloženia peňazí.